Vďaka kurzu sebaobrany môžu rómske ženy nájsť svoju vnútornú silu a naučiť sa predchádzať konfliktom

Facebook
Twitter
LinkedIn
Email
Na Slovensku vzniká krásny projekt, ktorý pomôže rómskym ženám, aby našli svoju vnútornú silu, boli schopné sa o seba postarať, rozvíjať svoju komunitu a nájsť si dobré zamestnanie. Volá sa UPre ženy a s týmto nápadom prišla Košičanka Veronika Miškech Fričová, ktorá pracovala v indickej organizácii AZAD Foundation na úspešnom a prelomovom programe Ženy s kolesami (Women with wheels). Keď videla, ako pozitívne sa menia životy, ale aj nepriaznivé postavenie žien v indickej spoločnosti, chcela čosi také skúsiť aj u nás.

V rozhovore si prečítate,

  • ako výnimočná indická taxislužba mení ženský svet,
  • čo Rómkam na Slovensku prinesie program UPre ženy,
  • prečo chcú mnohí Angličania pracovať v mimovládnom sektore…
Veronika Miškech Fričová v Indii. Foto: súkromný archív

Ako sa Košičanka dostane do indickej a veľmi úspešnej mimovládnej organizácie?
Bol to rok 2011, žila a študovala som v Londýne, práve som si robila magistra v štúdiách rozvoja a sociálnej antropológii. Jedna profesorka mi povedala o AZAD-e a knihe, ktorá vyšla práve o programe Ženy s kolesami. Veľmi ma to zaujalo a napísala som do AZAD-u mejl, či by som im nemohla nejako pomôcť. Mala som totiž nielen študijné, ale aj dobré pracovné skúsenosti s marketingom a komunikáciou. Oni súhlasili, a ako dobrovoľníčka som pracovala na ich fundraisingových aktivitách najmä v Európe. Po istom čase ma už zamestnali a na striedačku som bývala v Indii a na Slovensku.

Čiže k práci ti dopomohlo dobrovoľníctvo?
Určite áno. V Londýne som najprv pracovala v rôznych firmách, ale veľmi rýchlo som pochopila, že súkromný sektor nie je pre mňa a lákala ma mimovládna sféra. V Anglicku je ale veľmi ťažké dostať sa do neziskového sektora, pretože veľa ľudí tam chce pracovať Bez skúseností zo sektora je to takmer nemožné. Čiže, ak chcete v Anglicku pracovať v neziskovom sektore, väčšinou musíte najprv dobrovoľníčiť. Tento začiatok mi dáva veľký zmysel, človek si tak vyskúša prácu v neziskovke úplne odspodu. Aj preto je dobrovoľníctvo v Anglicku úplne bežné a vedú k nemu už malé deti. Napríklad, keď som ešte pracovala v organizácii Macmillan Cancer Support, každý rok sme organizovali dobročinné raňajky. Zapojili sa do nich obyvatelia po celej Británii, piekli a predávali koláče či kávu a výťažok putoval organizácii. Dialo sa to takmer všade – v komunitách, centrách, na pracoviskách i v školách, kde zapojili deti. Anglická mládež má mnoho príležitostí na dobrovoľníčenie, a vďaka tomu sa naučia veľa o sebe, získajú skúsenosti a zručnosti dôležité pre budúce povolanie, zistia niečo o pracovnej oblasti, ktorá ich zaujíma a samozrejme robia dobrú vec. Dokonca môžu dobrovoľníčiť aj v rozvojových krajinách v zahraničí, čo je obrovská životná skúsenosť.

Šoférka Parveen v práci. Foto: Archív AZAD Foundation

Takúto životnú skúsenosť ti dala práve organizácia AZAD Foundation a ich program Ženy na kolesách. Prečo bol nápad vytvoriť ženskú taxislužbu taký prelomový?
Ženy v Indii čelia mnohým problémom, diskriminácii a výzvam. Okrem toho, že zastávajú slabé postavenie v spoločnosti, zažívajú aj veľa násilia. A to nielen domáceho, vo verejnom priestore a hromadných dopravných prostriedkoch sú často vystavené sexuálnemu násiliu. A tak AZAD založil sociálny podnik SAKHA Cabs, čiže ženskú taxislužbu, aby poskytol ženám z indických slumov zamestnanie a možnosť uplatnenia sa, ale zároveň všetkým ženám aj bezpečnejšiu prepravu. Treba povedať, že keď tento nápad pred 12 rokmi vznikol, nikto neveril, že sa to podarí. Ženy z najnižšej vrstvy v Indii sú vedené k tomu, aby sa starali o domácnosť, deti, počúvali svojho manžela a ak pracovali, tak v tradičných povolaniach, ako pomocnice v domácnosti či šičky. AZAD sa snaží zmeniť ich myslenie, pomáha im nájsť vnútornú silu, aby pochopili, že dokážu robiť vlastné rozhodnutia, že dokážu študovať, pracovať a meniť život sebe aj svojej rodine. Je dôležité, aby ženy pochopili, že hranice sú pomyselné a nastavuje ich spoločnosť a že ich dokážu prekonať, keď im to umožníme.

Tréning v seba obrane – Jaipur (Claudio Montesano Casillas).

Ako?
V prvom rade je to práca ženy samej na sebe. Aby si uvedomila, že nemusí byť len matkou a ženou v domácnosti, ale že môže naozaj dokázať čokoľvek. V druhom rade je to práca so spoločnosťou, rodinou, komunitou, ktoré často vytvárajú tie obmedzujúce bariéry. Jedno bez druhého nefunguje, musíme pracovať na všetkých úrovniach, keď chceme, aby sa menili príležitosti pre ženy. AZAD-u sa to darí, nedávno mi poslali správu, že sa im po rokoch konečne podarilo presvedčiť vedenie prepravnej spoločnosti v Dillí, aby upravili diskriminujúce podmienky pre príjem vodičov autobusov. Tie boli totiž nastavené tak, že indická žena ich nespĺňala, pretože je príliš nízka. Roky prebiehali vyjednávania medzi AZAD-om a vedením, aby minimálnu výšku znížili a vďaka tomu AZAD vyškolil prvú vodičku autobusu v Indii a podarilo sa jej aj zamestnať. Dokonca vznikla dohoda, že spoločnosť bude zamestnávať viac vodičiek, a tým sa krok po kroku mení aj nastavenie indickej spoločnosti voči ženám.

Šoférka Chand Jaipur (Claudio Montesano Casillas).

Ako program funguje?
Na začiatku je dôležité odomknúť všetky zámky v hlavách žien. Čiže sa zameriava na to, aby ženy pochopili, prečo takto prežívajú svoje životy, prečo zažívajú násilie, diskrimináciu a že to nie je v poriadku a môžu vyhľadať pomoc. Samotné pochopenie, že to tak nemusí byť a inde to funguje inak, prináša veľkú úľavu. Program obsahuje 14 rôznych vzdelávacích modulov a zameriava sa na komunikáciu (ako správne komunikovať so zákazníkom), anglický jazyk (ten je v Indii vec statusu a ovláda ho len vyššia vrstva), sexuálne a reprodukčné zdravie (žena má právo sa rozhodnúť, kedy chce byť mamou a či chce byť mamou), na rodovú spravodlivosť alebo aj hodiny sebaobrany. Vedie ich policajný zbor v Dillí a nie preto, aby sa ženy púšťali do bitky, ale aby sa naučili pracovať s telom, aby cítili svoju schopnosť i silu sa ubrániť, a to im prirodzene dvíha aj sebavedomie a mentálnu silu – začínajú si viac veriť. No a samozrejme sa učia šoférovať. Keď absolvujú skúšky a vzdelávacie moduly, zamestnajú ich buď ako súkromné šoférky v rodine, alebo v taxislužbe SAKA.

„Rómske ženy svojim deťom dajú všetko, čo v danom okamihu a v danom prostredí dokážu. Nám sa to možno niekedy zdá málo, ale žena môže dať toľko, koľko sama dať vie.“

A niečo podobné teraz robíte na Slovensku?
Áno, keďže AZAD tento program zdokonaľuje celé roky a výsledky sú úžasné, povedali sme si, že môžeme veľa z neho použiť aj u nás. Pretože ženy z marginalizovaných rómskych komunít čelia podobným výzvam a problémom. Ich diskriminácia je naozaj extrémna – sú ženy, sú Rómky a žijú v segregovaných komunitách. To všetko znižuje ich šance na plnohodnotný a spokojný život. Už niekoľko rokov pracujem pre Karpatskú nadáciu a Program rozvoja rómskych komunít je naším kľúčovým. Robíme v ňom veľa aktivít zameraných na ranú starostlivosť, v minulosti aj na podporu zamestnanosti, bývania… Ale doteraz sme sa nezamerali priamo na ženy a ich posilňovanie. Na rómske ženy sa zabúda v celoslovenskom kontexte. Pritom výskumy ukazujú, že práve ženy dokážu najviac ovplyvniť celú svoju komunitu a spoločnosť. Napríklad, veľa sa teraz hovorí o ranej starostlivosti a aké je potrebné sa na ňu zamerať, ale nemôžeme sa zamerať len na malé deti. Veď matka zohráva kľúčovú úlohu aj v ranej starostlivosti, aby sa dieťa správne rozvíjalo a napredovalo čo najlepšie. Pokiaľ tá žena nemá možnosť sama sa postaviť na vlastné nohy a robiť pre svoju rodinu to, čo by chcela, tak to nepôjde. Na základe rôznych štúdií, ale aj mojich pracovných skúseností, sme si uvedomili, že ženy predstavujú najsilnejší potenciál zmeny v komunitách. Pretože ak sú ženy posilnené a začnú zarábať, peniaze skôr investujú do rodiny, svojich detí a späť do komunity. Kým muži z marginalizovaných komunít ich často minú na alkohol, hazard a podobne. Čiže investícia do žien sa mnohonásobne vráti tým, že rozvíjajú nielen svoju rodinu, ale celú komunitu. Častokrát počujeme, že Rómky sa o svoje deti nestarajú, ale to nie je pravda. Rómske ženy svojim deťom dajú všetko, čo v danom okamihu a v danom prostredí dokážu. Nám sa to možno niekedy zdá málo, ale žena môže dať toľko, koľko sama dať vie. A preto by sme sa ako spoločnosť mali zamyslieť, aké prekážky im vytvárame. Aj preto v UPre ženy pracujeme tiež so spoločnosťou, s rodinou a komunitou. Náš výskum nám totiž ukázal, že ženy dokážu zmeniť svoje životy a nájsť si prácu, ak ich podporujú rodiny, partneri a okolie.

Aký výskum?
Na začiatku sme chceli mať čo najhlbšie vedomosti a informácie o tom, aké to pre rómske ženy je, keď pracujú, aká bola ich cesta za prácou, čo im na nej pomohlo, aké boli najťažšie prekážky a ako ich prekonali. Tiež sme chceli zmapovať status a situáciu rómskych žien v daných komunitách, aby sme vedeli, aká je východisková situácia pred programom a aby sme to o niekoľko rokov vedeli porovnať. Ale tiež sme potrebovali pochopiť, čo ten empowerment znamená pre rómske ženy v jednotlivých komunitách. Preto sme vytvorili UPre štúdiu, ako predprípravu na realizáciu programu UPre ženy. Od júna 2021 ju do jari 2022 realizovali odborníci a prináša mnoho zaujímavých poznatkov o ceste k zamestnaniu. Okrem iných vecí nám ukázala, že pre všetky tieto ženy je dôležité, aby sa ich deti mali lepšie ako ony. A ďalej, že hoci tieto ženy pracujú a snažia sa, nemôžu sa dostať z týchto segregovaných komunít a majú pocit, že nikde nepatria. Nepatria do majoritnej spoločnosti, ale zároveň cítia, že nepatria ani do spoločnosti, napríklad Luníka IX. a že nechcú, aby sa ich deti stýkali s nebezpečenstvom na Luníku IX. Majú pocit, že žijú medzi týmito dvomi svetmi a nevedia sa začleniť ani do jedného. My im síce umožníme, aby mohli pracovať, ale aj tak ich ďalej diskriminujeme a nedovolíme im preniknúť do nášho sveta. A to sa krok po kroku snažíme zmeniť.

Ako funguje UPre ženy?
Je to vzdelávaco-rozvojový proces a trvá takmer rok. V prvom rade, sa rovnako ako AZAD, usilujeme o vnútorné posilnenie a zmenu vnútorného nastavenia žien. Zároveň ich pripravujeme na to, aby získali prácu a vedeli si ju udržať. Pripravujeme ich na pohovory, zlepšujeme komunikačné zručnosti, napríklad aj odborné termíny v slovenskom jazyku, s ktorými sa na pracovisku môžu stretnúť, zameriavame sa na ich finančnú gramotnosť (ich kvalitu života často ovplyvňuje zadlženosť a úžerníctvo, čiže pracujeme na tom, aby dokázali s financiami nakladať a vyšli z kruhu bankrotov a pod.) a treťou časťou je osobnostný rozvoj. Nastavenie si osobných cieľov, čo by v živote chceli dokázať, ako to dosiahnuť. Čiže nech je to o tej žene, jej snahe a my jej v tom len pomôžeme. Tiež sa venujeme téme rodovej rovnosti, ako funguje v slovenskej, rómskej spoločnosti, čo môžu ženy robiť preto, aby zmenili svoje životy. Absolvujú tiež kurz sebaobrany, ktorá sa ale z veľkej miery venuje tomu, ako predísť konfliktu, ako vo vyeskalovanej situácii komunikovať. Zameriavame sa aj na tému zdravia (najmä sexuálne a reprodukčné zdravie, starostlivosť o seba, psychické zdravie).

Čiže, keď to zhrnieme, tak sa snažíte, aby rómske ženy vedeli, čo môžu dokázať, aby tomu uverili a dokázali to.
Áno, ale treba povedať, že to nerobíme sami. Karpatská nadácia nepracuje priamo s komunitami, ale podporujeme organizácie v teréne. Vieme priniesť know-how, ale potrebujeme partnerov a vybrali sme si na to Komunitné centrum menšín vo Veľkom Krtíši, Detstvo deťom v Dobšinej a Agentúru práce Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorá má výborné skúsenosti s posilňovaním zamestnanosti rómskych žien. So ženami pracujú priamo v ich prostredí rôzni odborníci a lektori, sú to experti z Poradne pre ľudské práva, organizácie My Mamy z Prešova atď. Každá žena má zároveň svoju mentorku, ktorá ju sprevádza počas celého programu, pomáha jej, pomotivuje ju, rozpráva sa s ňou.

Čo bude, keď ten rok uplynie?
Budeme ženám pomáhať nájsť si zamestnanie. Kým AZAD vytvoril podnik, kde ženy zamestnáva ako taxikárky, my chceme, aby mali možnosť si vybrať, čo chcú robiť a tú možnosť im sprostredkovať. Už počas roka pracujeme s potenciálnymi zamestnávateľmi, aby pochopili kontext rómskych žien a čo znamená, ak ich budú zamestnávať a aby sa na to pripravili. Zároveň veríme, že budeme pokračovať nielen v týchto komunitách, ale že program prinesieme aj do iných častí Slovenska. Tento prvý ročník nás veľa naučí, veľa vecí možno zlepšíme, veríme, že nadchneme nové organizácie a donorov pre tento nápad a pomôžu nám postupne meniť životy čoraz viac rómskym ženám. Časom chceme vytvoriť platformu inkluzívnych zamestnávateľov. Bude združovať zamestnávateľov, ktorí majú záujem o zamestnávanie žien z marginalizovaných rómskych komunít a v rámci nej si budú zdieľať skúsenosti.

Ďakujeme za rozhovor.

UPre v rómčine znamená hore/pozdvihnúť. Názov UPre je zároveň slovná hračka, keďže UP v angličtine znamená tiež hore. Čiže význam UPre ženy symbolizuje pozdvihnutie rómskych žien v spoločnosti.

Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.

Sem vložte text nadpisu

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.